Pri cestovaní na väčšie vzdialenosti (napr. transatlantické lety) dochádza k výraznejšiemu časovému posunu. Pacienti liečení pomocou inzulínovej pumpy (IP) si musia častejšie monitorovať glykémie – veľké glykemické profily vrátane nočných glykémií. Počas letu príjem stravy kryjeme bolusmi inzulínu podľa počtu sacharidových jednotiek. Po prílete si pacient zmení čas na inzulínovej pumpe na aktuálne časové pásmo – IP mu bude dávkovať bazálne nastavenie prirodzene podľa denného a nočného nastavenia. Pokiaľ by si diabetik čas na IP nezmenil, tak by sa v krajnom prípade (pri posune o 12 hodín) v noci podávali dávky inzulínu z denného nastavenia a naopak, čo by mohlo spôsobiť výraznejšie rozkolísanie glykémií s rizikom nečakaných poklesov.