Diabetes mellitus môže postihovať rôzne časti oka, avšak najčastejšie ide o poškodenie sietnice, diabetickú retinopatiu. Jedná sa o mikrovaskulárnu komplikáciu, pri ktorej sa poškodzujú drobné cievy (krvné vlásočnice, kapiláry) vyživujúce očné pozadie. Vznikajú cievne vydutiny (aneuryzmy), dochádza k presakovaniu cez oslabenú cievnu stenu, drobné cievy sa upchávajú s následným nedokrvením (ischémia sietnice), kompenzačne vznikajú nové cievy ktoré sú však menejcenné a často praskajú so vznikom krvácania nielen do sietnice ale aj do sklovca. V rámci reparačných procesov vznikajú jazvy (fibrotické pruhy) ktoré ťahom môžu viesť až k odchlípeniu sietnice s ťažkým poškodením až stratou zraku.

Diabetická retinopatia predstavuje vo vyspelých krajinách, vrátane Slovenska, najčastejšiu príčinu praktickej slepoty. U pacientov s diabetom 1. typu sa väčšinou zisťuje až po 5 rokoch trvania diabetu, po 15 rokoch už postihuje viacej ako 90% pacientov. U pacientov s diabetom 2. typu často zisťujeme retinopatiu už v čase diagnózy cukrovky, po 15 rokoch postihuje 60-85% pacientov. Riziko straty zraku je u diabetikov 10-20 krát vyššie ako u nediabetikov. V rámci prevencie vzniku je dôležitá dlhodobá uspokojivá kompenzácia diabetu, optimalizácia hodnôt krvného tlaku a krvných tukov.