Počas stresového zaťaženia (napr. skúška na vysokej škole, pracovný stres, bolestivé stavy) dochádza k nadmernému vylučovaniu hormónov (adrenalín, noradrenalín, kortizol), ktoré v určitom smere pôsobia opačne ako inzulín. Pokiaľ tento stav trvá dlhšie (hodiny, dni) dochádza k zvýšeniu glykémií. Zdravý organizmus zvýši sekréciu inzulínu a hladiny glykémií spravidla zostávajú stabilné. Diabetik si v takýchto situáciách musí častejšie (niekoľko krát denne) kontrolovať glykémie a v prípade ich vzostupu zabezpečiť zvýšenú dodávku inzulínu. U pacientov na inzulínovej pumpe (IP) sa to štandardne realizuje dočasným zvýšením bazálnej rýchlosti dodávky inzulínu (samostatná funkcia v IP), kedy sa nastaví percentuálna hodnota zvýšenia (napríklad 140 %) a dĺžka trvania (napríklad 4 hodiny). Táto funkcia sa dá kedykoľvek predčasne ukončiť. Väčšinou sa odporúča zvyšovať dočasnú bazálnu rýchlosť len počas dňa za pravidelnej kontroly glykémií (ráno na lačno, pred obedom, pred večerou, pred spaním, v noci o 03 hod). Pri pretrvávaní zvýšenia glykémií je potrebné bazálnu rýchlosť naďalej zvyšovať (o 10-20 %), prípadne je možné prechodne zvýšiť aj bolusové dávky pred jedlom. Následne, po ukončení stresového zaťaženia, sa pacient musí vrátiť na pôvodné dávky inzulínu.
Úlohou alarmu inzulínovej pumpy je upozorniť pacienta na hraničný stav (napr. málo inzulínu v zásobníku) prípadne ohrozenie (napr. zvýšený tlak v kanyle, porucha chodu IP). Každý pacient liečený pomocou IP sa môže dostať do situácie, kedy musí predčasne a urýchlene vymeniť niektorú zo súčastí potrebných pre chod inzulínovej pumpy. Napríklad zakrvácanie podkožnej kanyly, poškodenie externej kanyly (hadička spájajúca zásobník a podkožnú kanylu), akútny nedostatok inzulínu v zásobníku, slabé batérie a podobne. Z uvedeného vyplýva potreba, aby mal pacient vždy k dispozícii náhradný spotrebný materiál vrátane jednej ampulky inzulínu a pomôcok na dezinfekciu miesta vpichu. Je vhodné nosiť so sebou dva kusy (sety) podkožných kanýl pre prípad, ak by sa pri naliehavej výmene prvý vpich nepodaril (napr. zakrvácanie do kanyly).
Diabetici, ktorí si aplikujú inzulín jeden až dvakrát denne (tzv. konvenčná inzulinoterapia) majú k dispozícii 50 testovacích prúžkov na dva mesiace. Frekvencia a časy merania glykémií pri tomto inzulínovom režime je individuálna po dohovore s diabetológom. Vzhľadom na to, že väčšina pacientov si aplikuje dlhodoboúčinkujúci inzulín pred spaním je potrebné venovať väčšiu pozornosť hodnotám glykémií nielen ráno na lačno, ale aj v noci (riziko poklesu hladiny cukru – hypoglykémie). Odporúča sa merať medzi 2-3 hod v noci aspoň dva krát mesačne - meriame pred spaním, v noci medzi 2-3 hod a ráno na lačno.
Dôležité je hodnoty prehľadne zaznamenávať napríklad tabuľkovou formou do denníka, ktorý je dostupný na diabetologickej ambulancii. Pokiaľ pacient liečený inzulínom prichádza na kontrolu bez záznamov hodnôt (v najhoršom prípade aj bez glukometra) chýba lekárovi základný zdroj informácií o kompenzácii diabetu. Len ústne podanie pacientom o hladinách glykémií je často neobjektívne a samozrejme chýba prehľadnosť.
